Keď sa pozrieme na štatistiky dĺžky života, jeden fakt nás neprestáva udivovať. Muži zomierajú v priemere o 5-7 rokov skôr než ženy. Tento rozdiel sa opakuje naprieč kultúrami, kontinentmi aj desaťročiami. Ale prečo je to tak?
Odpoveď nie je jednoduchá. Áno, čosi má na svedomí životný štýl - vyššia miera fajčenia, rizikovejšie povolania či menej preventívnych prehliadok. No moderná veda ukazuje, že hlbšie príčiny sa skrývajú v biológii, genetike, imunite, hormónoch aj v spoločenských očakávaniach. Nie je to teda len o tom, že by muži nechceli žiť zdravšie.
Ak sa pozrieme bližšie, uvidíme, že za skráteným životom mužov stojí spleť drobných detailov, ktoré dokopy tvoria veľmi jasný obraz.
Historický pohľad na mužskú dĺžku života
Rozdiel medzi mužmi a ženami tu nebol vždy v rovnakej miere. Na začiatku 20. storočia bol rozdiel menší - v Európe a USA žili ženy len o 2 až 3 roky dlhšie. No neskôr práve vojny, fyzicky náročná práca a nižšia zdravotná starostlivosť prispievali k tomu, že životná dráha oboch pohlaví bola kratšia a viac vyrovnaná.
Po druhej svetovej vojne sa však začal rozdiel prehlbovať. Masívne rozšírenie fajčenia, vyšší výskyt srdcovo-cievnych chorôb u mužov a postupné predlžovanie života vďaka medicíne ukázali, že ženy čerpajú väčšie benefity z prevencie a hormonálnej ochrany estrogénu. Dnes rozdiel v priemere dosahuje 5-7 rokov v prospech žien, pričom v niektorých krajinách až 10 rokov.
Biológia mozgu a rozhodovanie
Výskumy naznačujú, že časť mozgu zodpovedná za plánovanie a hodnotenie rizika, prefrontálny kortex, sa u mužov vyvíja pomalšie a zostáva menšia. Evolúcia dala, nám, ženám totiž silnejší nástroj na rozvážne rozhodovanie, čo sa spájalo s úlohou starostlivosti o rodinu. Ženy majú aj vyššiu hladinu oxytocínu, hormónu podporujúceho sociálne väzby a adaptívne správanie.
Mužský mozog je síce väčší, ale nie vždy efektívnejší pri vyhodnocovaní následkov riskantného správania. Aj preto sa u mužov častejšie objavuje tendencia k impulzívnym rozhodnutiam - či už ide o riskantnú jazdu, extrémne športy, alebo finančné hazardy. Tu ale ešte nekončíme.
Depositphotos
Genetické faktory
Jedným z dôvodov kratšieho mužského života je aj genetika. Ženy majú dva chromozómy X, muži len jeden X a jeden Y. Chromozóm Y je menší a obsahuje menej génov, čo znamená, že muži majú menšiu rezervu pri opravách genetických chýb. Ak dôjde k mutácii na chromozóme X, žena má stále druhú kópiu, ktorá často chybu vykompenzuje. Muž takú možnosť nemá.
Tento rozdiel môže prispievať k vyššiemu výskytu niektorých genetických chorôb a celkovo k nižšej odolnosti organizmu voči poškodeniam. Navyše sa ukazuje, že s pribúdajúcim vekom muži častejšie strácajú časti Y chromozómu v krvných bunkách, čo sa spája s vyšším rizikom rakoviny a srdcovo-cievnych chorôb.
Imunitný systém
Aj ženský imunitný systém je vo všeobecnosti silnejší. Ženy produkujú viac protilátok po očkovaní a ich telo efektívnejšie bojuje s infekciami. Hlavnú rolu v tom hrá estrogén, ktorý stimuluje aktivitu imunitných buniek. Mužské telo je viac závislé od testosterónu, ktorý naopak imunitu tlmí.
To však má aj svoju odvrátenú stránku. Ženy sú náchylnejšie na autoimunitné ochorenia, kde imunitný systém doslova útočí proti vlastnému telu. Muži takto trpia menej, no platia za to slabšou ochranou proti vírusom a baktériám.
Rozdiely v metabolizme a spracovaní liekov
V neposlednom rade, muži a ženy odlišne reagujú aj na lieky a toxické látky. Ženy majú iný pomer tuku a vody v tele, čo ovplyvňuje, ako sa liečivá vstrebávajú a odbúravajú. Napríklad pri niektorých sedatívach majú ženy dlhší čas odbúravania, čo znamená, že im liek pôsobí silnejšie a dlhšie.
Muži zase častejšie pracujú v prostrediach, kde sú vystavení toxínom - chemikáliám, prachu, ťažkým kovom - čo dlhodobo zhoršuje zdravie pečene, pľúc aj metabolizmus. Rozdiely v metabolizme sa tak spájajú s rozdielmi v životnom štýle a vytvárajú ďalší faktor skrátenej mužskej dĺžky života.
Zdravie srdca a hormonálna ochrana
Pri hormóne estrogén ešte chvíľu zostaneme. Srdce je motor nášho tela a práve v tejto oblasti vidíme jeden z najväčších rozdielov medzi mužmi a ženami. Muži majú až dvojnásobné riziko srdcovo-cievnych ochorení a nie je to len o životospráve.
Ženy majú totiž istú výhodu - hormonálnu ochranu estrogénom, najmä pred menopauzou. Estrogén pomáha chrániť srdce pred tzv. hypertrofiou, teda zhrubnutím srdcového svalu, ktorý je potom menej pružný a nútený pracovať rýchlejšie. To vedie k tachykardii, vysokému tlaku a časom aj k zlyhaniu srdca.
Muži túto prirodzenú ochranu nemajú, a preto ich srdce čelí väčšej záťaži. Ak k tomu pridáme fajčenie, stres či nedostatok pohybu, riziko sa znásobuje. Je to citlivá téma, pretože práve choroby srdca sú jedným z najčastejších dôvodov predčasného úmrtia mužov.
Životný štýl a prevencia
Keď sa pozrieme na každodenný život, vidíme, že muži k svojmu zdraviu pristupujú inak ako ženy. Menej často chodia k lekárovi, prevenciu odkladajú, pretože sa cítia dosť silní (mentálne aj fyzicky) alebo majú pocit, že to ešte nie je potrebné. Neraz je za tým aj jednoduchý strach z výsledkov alebo predstava, že návšteva lekára je prejavom slabosti.
Muži majú zároveň vyššiu mieru fajčenia a častejšie siahajú po alkohole, čo síce môže na chvíľu uvoľniť napätie, no z dlhodobého hľadiska ich zdravie oslabuje. A nesmieme zabudnúť ani na pracovné prostredie. Práve muži častejšie vykonávajú fyzicky náročné či nebezpečné povolania, kde sú vystavení riziku úrazov alebo toxických látok. To všetko sa spája do obrazu, ktorý zvyšuje riziko vážnych ochorení vrátane rakoviny či srdcovo-cievnych chorôb. Muži, tak prečo toľko riskujete?
Depositphotos
Duševné zdravie a sociálna izolácia
Duševné zdravie je na tom, žiaľ, podobne. Hoci sa depresia štatisticky častejšie diagnostikuje u žien, práve muži sú tí, ktorí majú vyššiu mieru úmrtia na samovraždu. Existuje jav nazývaný „gender paradox“ - ženy častejšie premýšľajú o samovražde, no muži častejšie končia fatálne. V praxi to znamená, že muži trikrát až štyrikrát častejšie zomierajú vlastnou rukou než ženy.
Jedným z dôvodov je, že o svojich problémoch nehovoria. Cítia tlak spoločenských očakávaní, že musia byť silní, nesmú ukázať slabosť, a tak namiesto otvorenosti volia mlčanie. Menej vyhľadávajú odbornú pomoc, zriedkavejšie chodia na terapiu a často sa snažia problémy prežiť sami. To ich však stavia do ešte väčšej osamelosti. K tragickým rozhodnutiam dochádza neraz impulzívne, niekedy aj pod vplyvom alkoholu, ktorý, ako vieme, znižuje zábrany a zvyšuje riziko fatálneho konca.
Z toho vyplýva, že jedným z najväčších problémov, o ktorom sa málo hovorí, je osamelosť mužov. Tradičné normy maskulinity hovoria, že muž má byť tvrdý, nezávislý, že nemá plakať a už vôbec nie hovoriť o svojich pocitoch. V dôsledku toho sa mnohí muži uzatvárajú do seba a ich vnútorné prežívanie zostáva skrátka neviditeľné. No a my, ženy, tomu často nepomôžeme.
Sociálna izolácia je tichým, ale veľmi silným faktorom, ktorý zvyšuje riziko depresií a samovrážd. V regiónoch, kde je navyše slabšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti alebo duševnej podpory, je situácia ešte vážnejšia. Muži tu ostávajú bez akejkoľvek opory, akoby ich problémy neboli dostatočne dôležité. Pravda je však opačná. Duševné zdravie mužov je rovnako zásadné ako fyzické, a jeho zanedbávanie prináša tragické dôsledky.
Muži v tom nemajú byť sami
Keď sa pozrieme na všetky tieto súvislosti - biológiu, hormóny, životný štýl aj spoločenské očakávania - vidíme, že muži to v mnohých ohľadoch nemajú jednoduché. Ich kratší život nie je výsledkom jednej chyby, ale spleti faktorov, ktoré ich postupne oslabujú. A preto potrebujú nie posmech či obvinenie, ale pochopenie. Potrebujú, aby sme ich počúvali, aby sme im podali pomocnú ruku, aby sme ich povzbudili k prevencii a starostlivosti o svoje zdravie. Nie je hanbou ísť na prehliadku, porozprávať sa s lekárom, ani otvoriť sa blízkym o tom, že niečo nie je v poriadku.
Možno práve tieto malé kroky (rozhovor, podpora, povzbudenie) dokážu postupne meniť štatistiky a predĺžiť životy mužov, ktorí sú našimi otcami, bratmi, partnermi či priateľmi. Pretože muži nepotrebujú návody na prežitie. Potrebujú cítiť, že v tom nie sú sami.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
