Už to nie je len o prázdnych bielych miestnostiach, kapsulových šatníkoch či asketickom živote bez pôžitkov. Dnes vnímame minimalizmus predovšetkým ako vedomý prístup k životu, ktorý nám pomáha zvládať preťaženie, neustály tlak na výkon a nekonečné množstvo podnetov, ktorým denne čelíme.
Ženy sú dnes vystavené obzvlášť silnému náporu – očakáva sa od nás, že budeme úspešné, starostlivé, krásne, emocionálne stabilné, kreatívne, zdravé a že sa budeme neustále zlepšovať. Popri tom sa náš fyzický aj digitálny priestor zapĺňa rýchlejšie, než si uvedomujeme.
Práve tu vstupuje do hry minimalizmus ako nástroj, ktorý neuberá, ale vracia rovnováhu. Jedným z najznámejších a zároveň najpraktickejších prístupov je tzv. 30-dňové minimalistické pravidlo.
Čo dnes vlastne znamená minimalizmus?
Minimalizmus si často mylne spájame len s redukciou materiálnych vecí. V skutočnosti ide o oveľa širší koncept. Z psychologického hľadiska znamená minimalizmus vedomé obmedzovanie nadbytočných podnetov, informácií a rozhodnutí, aby sme sa mohli sústrediť na to, čo je pre nás skutočne dôležité.
Psychológovia upozorňujú, že minimalizmus má silný kognitívny rozmer. Podľa nich ide o snahu zbaviť sa prebytku informácií a mentálneho šumu, ktorý nás neustále vyčerpáva, aby sme mohli byť viac prítomné v aktuálnom okamihu.
Minimalizmus teda nie je o odriekaní, ale o vedomom výbere. Neznamená to mať menej preto, aby sme trpeli, ale mať menej preto, aby sme mohli žiť pokojnejšie, slobodnejšie a s väčším zmyslom.
Freepik
Svet plný vecí, ktoré nepotrebujeme
Zahraničné štatistiky dlhodobo upozorňujú na alarmujúci trend. Priemerná domácnosť v USA vlastní približne 300 000 predmetov – od oblečenia, cez dekorácie, až po drobnosti uložené v zásuvkách, na ktoré si často ani nespomenieme. Podobné čísla, hoci mierne nižšie, sa objavujú aj v európskych štúdiách.
Zároveň míňame viac peňazí na oblečenie, topánky a doplnky než na vzdelávanie. Tento nadbytok však paradoxne neprináša viac radosti. Naopak, výskumy z oblasti psychológie bývania ukazujú, že preplnený priestor zvyšuje hladinu stresu, zhoršuje schopnosť sústrediť sa a prispieva k pocitu zahltenia.
Prečo? Pretože veci, ktoré vlastníme, si vyžadujú pozornosť. Treba ich upratovať, skladovať, opravovať, triediť. Čím viac ich máme, tým menej mentálnej kapacity nám zostáva pre seba.
Pravidlo 30 dní
Práve z tejto reality vychádza 30-dňové minimalistické pravidlo, ktoré vytvorili Joshua Fields Millburn a Ryan Nicodemus, známi ako The Minimalists. Ich myšlienka je jednoduchá, no zároveň psychologicky veľmi účinná. Počas 30 dní sa každý deň zbavíte určitého počtu vecí:
1. deň - jednej veci,
2. deň - dvoch vecí,
3. deň - troch vec,
31. deň - tridsaťjeden vecí.
Na konci mesiaca sa tak rozlúčite s viac než 460 predmetmi. Verte mi, na začiatku ide o ľahké rozhodnutia – staré účtenky, poškodené predmety, veci, ktoré už dávno nepoužívate. Postupne sa však dostávate k hlbším otázkam: Prečo túto vec vlastne ešte držím? Z akého dôvodu sa jej nechcem vzdať? Je to zvyk, nostalgia, strach alebo pocit, že ju ešte raz možno budem potrebovať?
Minimalizmus nie je len o veciach
Jednou z najväčších výhod tohto pravidla je, že nemusí ísť len o fyzické predmety. V modernej podobe minimalizmu sa čoraz častejšie pracuje aj s digitálnym a mentálnym priestorom. Počas 30 dní sa preto môžete zbavovať:
- starých fotografií a súborov v mobile,
- nepotrebných aplikácií,
- e-mailov, ktoré vytvárajú informačný chaos,
- záväzkov, ktoré vám neprinášajú hodnotu,
- dokonca aj návykov, ktoré vás vyčerpávajú.
Digitálne triedenie býva prekvapivo najsilnejšou časťou celého procesu. Aplikácie, notifikácie, e-maily a neustály tok informácií si nenápadne berú pozornosť aj energiu, často bez toho, aby prinášali skutočnú hodnotu. Až keď sa tento digitálny šum stíši, vyjde najavo, ako veľmi nás udržiaval v stave neustálej pohotovosti.
Psychologické benefity minimalizmu
Minimalizmus má preukázateľný vplyv na psychickú pohodu a mentálne zdravie. Nejde pritom o estetiku ani o prázdny priestor ako taký, ale o spôsob, akým naše prostredie ovplyvňuje náš vnútorný svet. Keď máme okolo seba menej vecí, naša pozornosť nie je neustále rozptyľovaná. Myseľ sa prirodzene upokojuje a získava priestor na to, aby sa sústredila na prítomný okamih.
Jedným z najvýznamnejších prínosov minimalizmu je zníženie tzv. rozhodovacej únavy. Ide o psychologický fenomén, pri ktorom nás vyčerpáva neustále množstvo drobných rozhodnutí – čo si obliecť, čo použiť, kam niečo odložiť, čo vybrať spomedzi desiatok možností. Čím viac vecí vlastníme, tým viac rozhodnutí musíme denne robiť. Minimalizmus tento tlak výrazne znižuje, pretože eliminuje nadbytočné možnosti a zjednodušuje každodenné fungovanie.
Zároveň sa mení aj náš vzťah k veciam. Keď ich máme menej, viac si vážime tie, ktoré zostanú. Prestávame ich brať ako samozrejmosť a začíname vnímať ich funkciu, kvalitu a hodnotu. Tento posun má pozitívny vplyv aj na naše sebavnímanie. Namiesto hromadenia sa učíme vedome vyberať. Minimalizmus tak prirodzene prináša:
- väčšiu mentálnu jasnosť a pokoj,
- lepšiu schopnosť sústrediť sa bez neustáleho vyrušovania,
- nižšiu mieru úzkosti a vnútorného napätia,
- viac priestoru pre kreativitu a spontánnosť,
- silnejší pocit kontroly nad vlastným životom a rozhodnutiami.
Nie je preto prekvapením, že minimalizmus sa čoraz častejšie spomína ako doplnkový nástroj pri zvládaní chronického stresu, preťaženia a syndrómu vyhorenia. Nejde o rýchle riešenie, ale o dlhodobú zmenu prístupu k sebe a k svetu okolo nás.
Freepik
Kto je moderná minimalistka?
Minimalistka dnes už dávno nezodpovedá stereotypu ženy, ktorá žije asketicky, vlastní pár kúskov oblečenia a odmieta akýkoľvek komfort. Moderný minimalizmus je omnoho flexibilnejší a osobnejší. Nejde o presné pravidlá, ale o vedomý životný štýl, ktorý sa prispôsobuje individuálnym potrebám. Moderná minimalistka je žena, ktorá:
- pozná hodnotu svojho času a energie,
- vie povedať nie nadbytku, ktorý jej neprináša radosť ani úžitok,
- uprednostňuje kvalitu pred kvantitou vo všetkých oblastiach života,
- chápe, že jej hodnota nespočíva v majetku, statuse ani vonkajších symboloch úspechu.
Organizačná expertka Monica Leed opisuje minimalistku ako niekoho, kto žije filozofiu menej, ale lepšie. V praxi to znamená, že každá vec má svoje miesto, účel a význam. Minimalizmus sa tak stáva nástrojom, ako si vytvoriť prostredie, ktoré podporuje pohodu, sústredenie a autenticitu. Neznamená to mať menej preto, že musíme.
Znamená to mať menej preto, že vieme, čo je pre nás skutočne dôležité. A práve v tomto vedomom výbere spočíva najväčšia sila moderného minimalizmu.
Ako začať bez pocitu tlaku?
Minimalizmus však zďaleka nepredstavuje dokonalý stav, ktorý treba dosiahnuť. Je to proces. A preto si pri každej veci položte si tri jednoduché otázky. Tieto otázky pomáhajú meniť myslenie – od impulzívneho hromadenia k vedomému výberu.
- Je táto vec pre mňa skutočne dôležitá?
- Je to tá najlepšia verzia, ktorú potrebujem?
- Má viac než jednu funkciu alebo hodnotu?
Keď zjednodušíme svoj život, získame späť čas. Čas na vzťahy, zdravie, tvorivosť, pohyb, oddych. Zrazu netrávime večery upratovaním, presúvaním vecí alebo hľadaním niečoho, čo niekde určite je. Tento ušetrený čas často prirodzene investujme do seba a iných.
V konečnom dôsledku nejde o to, koľko vecí vlastníme, ale ako sa v ich prítomnosti cítime. Minimalizmus nám umožňuje vytvoriť prostredie, ktoré nás podporuje, nie vyčerpáva. V čase, keď je svet hlučný, rýchly a plný očakávaní, sa minimalizmus stáva formou sebaúcty. Je to rozhodnutie nezahlcovať sa viac, než je nevyhnutné. Rozhodnutie dať si priestor, fyzický aj mentálny, na život, ktorý má pre nás skutočný zmysel.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov