Detské klamstvá: Čo nám nimi chcú povedať naše deti?

Klamstvo je jedno z tých slov, ktoré v rodičoch spúšťajú okamžitý alarm. Keď sa dieťa priznáva len polovičnou pravdou alebo sa snaží zamaskovať svoje konanie, mnohí rodičia to vyhodnotia ako znak neposlušnosti, neúcty alebo dokonca, ak to tak máme nazvať, pokazeného charakteru. Lenže realita toho skrýva oveľa viac. Psychológovia dnes vedia, že klamstvo u detí nie je dôkaz zloby, ale skôr signál strachu, hanby či potreby ochrany.

Predstavme si jednoduchú situáciu: šesťročné dieťa nešťastnou náhodou rozbije pohár. Vie, že ak sa rodičia nahnevajú, čaká ho krik alebo pocit hanby. V tej chvíli sa spustí prirodzený obranný mechanizmus. A tak zaznie: „To som nebol ja.“ Nebolo to preto, že by dieťa chcelo niekoho oklamať. Klamstvo bolo jeho štítom pred bolesťou a nepríjemnou reakciou.

Klamstvo ako ochrana, nie útok

Deti začínajú klamať približne vo veku 2-3 rokov, keď sa rozvíja ich schopnosť predstavivosti a chápanie, že iní ľudia majú odlišné myšlienky. V tomto veku však ide väčšinou o neškodné fabulácie alebo hranie sa s realitou. Dieťa napríklad tvrdí, že jeho plyšový medvedík naozaj zjedol sušienku. Tieto prvé klamstvá dokonca naznačujú zdravý kognitívny vývoj a schopnosť abstraktného myslenia.

V školskom veku sa už však objavujú klamstvá iného druhu. Dieťa zamlčí zlú známku, zatají, že sa pohádalo s kamarátom alebo poprie, že zabudlo na domácu úlohu. Motív? Nie je to ľahostajnosť voči rodičom, ale práve naopak - často až prehnaná snaha nezraniť ich, nesklamať alebo nestratiť ich lásku.

Rodičovské hádky a ich vplyv na deti – aké sú krátkodobé a dlhodobé následky?

Rodičovské konflikty ovplyvňujú deti viac, než si myslíte. Zistite, ako hádky formujú ich psychiku, správanie a budúci pohľad na vzťahy.

Strach ako koreň klamstva

Vedeli ste, že až 96 % detí začne klamať už v predškolskom veku? V tínedžerskom období sa frekvencia klamstiev zvyšuje. Priemerný tínedžer zaklame rodičom aspoň raz denne. To môže rodičov desiť, no odborníci tvrdia, že ide o súčasť vývinu identity.

Zároveň deti, ktoré vyrastajú v prostredí dôvery a prijatia, klamú podstatne menej. Pravdou však je, a dokazujú to aj štúdie, že ak rodič reagoval na pravdu pokojne a podporne, dieťa bolo ochotnejšie priznať sa aj v budúcnosti. 

Ak sa na klamstvo pozrieme hlbšie, uvidíme v ňom iba čistý odraz emócií.  Najčastejšie dôvody, prečo deti klamú sú tieeto:

• Strach z trestu: Keď má dieťa skúsenosť, že pravda býva odmenená krikom alebo trestom, naučí sa ju skrývať.
• Obava zo sklamania: Deti, ktoré si veľmi cenia názor rodičov, sa boja ukázať zlyhanie.
• Túžba zapadnúť: Najmä v tínedžerskom veku sa objavuje klamstvo preto, aby sa dieťa prispôsobilo skupine.
• Snaha chrániť seba alebo iných: Dieťa môže zatajiť pravdu, aby chránilo súrodenca či kamaráta.

Tu je dôležité zdôrazniť, že za každým klamstvom je malé srdce, ktoré sa bojí. Otázka preto neznie „Ako odnaučím svoje dieťa klamať?“, ale skôr „Ako mu ukážem, že je bezpečné povedať pravdu?“

Čo hovorí neuroveda?

Keď dieťa vysloví klamstvo, nejde len o jednoduchý reflex alebo snahu vyhnúť sa nepríjemnej situácii. V jeho mozgu sa odohráva pomerne zložitý proces, do ktorého sa zapájajú oblasti zodpovedné za tzv. exekutívne funkcie - schopnosť plánovať, kontrolovať správanie a pružne reagovať na nové okolnosti. Najväčšiu úlohu tu zohráva prefrontálna kôra, ktorá funguje ako riadiace centrum mozgu.

Klamstvo totiž nie je pasívne. Vyžaduje sústredenie a strategické myslenie. Dieťa musí vymyslieť alternatívnu verziu udalosti, zapamätať si ju, odhadnúť, ako na ňu zareaguje rodič či učiteľ, a zároveň si udržať konzistentný príbeh. To znamená, že už samotný pokus zakryť pravdu dokazuje, že sa rozvíja jeho schopnosť predvídať, predstavovať si myšlienky iných a používať pracovnú pamäť.

Toxické vety vo výchove detí, ktoré vedia ublížiť. Toto nehovorte!

Áno, výchova detí dokáže byť niekedy poriadne tvrdým orieškom. Pozreli sme sa na formulácie, ktorým je vhodné sa v komunikácii s dieťaťom vyhnúť.

Inými slovami, klamstvo je paradoxne aj dôkazom toho, že dieťa rastie vo svojej kognitívnej výbave. Ukazuje, že dokáže myslieť abstraktnejšie, vie sa pozrieť na situáciu očami druhého človeka a flexibilne prispôsobiť svoje správanie. Pre rodičov to môže byť frustrujúce, no z pohľadu mozgu ide o znak toho, že sa dieťa učí komplexnejšie rozmýšľať a fungovať v sociálnom svete.

Prečo je bezpečie kľúčom k pravde

Keď dieťa cíti, že jeho rodič ho prijíma aj s chybami, stráca dôvod klamať. Ak vie, že chyba nebude dôvodom na odmietnutie, ale na spoluprácu, začne si budovať vnútorný pocit dôvery. Práve ten je základom úprimnosti.

Predstavte si rozdiel:

• Dieťa rozbije pohár a rodič zareaguje: „To si nemohol dať pozor? Zase si všetko pokazil!“ Výsledok bude ten, že nabudúce sa dieťa bude báť priznať.
• Alebo rodič povie: „Stalo sa, pohár upraceme spolu. Nabudúce ti ukážem, ako na to opatrnejšie.“ Výsledok je, že dieťa sa učí, že pravda nie je nebezpečná a zároveň potrebná.

Tínedžeri a obdobie dospievania

Obdobie dospievania je prirodzene spojené s túžbou po väčšej slobode. Tínedžeri skúšajú, kam až môžu zájsť, testujú hranice a hľadajú svoju identitu. Klamstvá v tomto veku preto často nie sú útokom proti rodičom, ale spôsobom, ako si vybojovať viac priestoru pre seba. Treba myslieť na to, že prílišná kontrola alebo tvrdé tresty v tejto fáze prinášajú opačný efekt. Mladí sa uzatvárajú a klamú ešte viac.

Rešpektujúci dialóg môže situáciu úplne zmeniť. Namiesto otázok v štýle: „Kde si bol? Prečo si mi to nepovedal?“ môže rodič začať konverzáciu takto: „Rozumiem, že chceš mať viac súkromia. Môžeme sa spolu dohodnúť na hraniciach, ktoré budú férové pre teba aj pre mňa.“ Spoločné nastavovanie pravidiel, napríklad o tom, dokedy môže byť tínedžer vonku, ako často má dať vedieť, kde je, alebo aký je režim pri domácich úlohách, posilňuje pocit dôvery. Dieťa sa necíti kontrolované, ale rešpektované, a tým pádom má menšiu potrebu klamať.

V čom najviac vyniká vaše najmladšie dieťa či jedináčik?

Vychovávate svoje deti rovnako a predsa je každé iné? Dôvodom sú aj ich súrodenci. Aký majú vplyv na manželstvo?

Tínedžeri klamú rodičom najčastejšie o troch oblastiach - voľný čas (napr. kam idú a s kým trávia večer), partia (s kým sa stretávajú, či je kamarát alebo kamarátka dostatočne vhodný) a školské povinnosti (vymeškané hodiny, známky alebo domáce úlohy).

Znamená to, že namiesto plošnej kontroly stačí otvorene komunikovať a vytvoriť priestor, kde sa tínedžer cíti bezpečne hovoriť pravdu. Aj keď môže byť nepríjemná. Kľúčom je kombinácia rešpektu a jasných hraníc. Tínedžer má slobodu, no zároveň chápe, že dôvera je podmienená úprimnosťou.

Ako môžu rodičia podporiť úprimnosť?

Existuje niekoľko praktických krokov, ktoré dokážu vytvoriť prostredie a vzťah, v ktorom deti necítia potrebu klamať:

• Reagujte pokojne: Keď pravda nekončí krikom, dieťa nemá dôvod ju skrývať.
• Učte, že chyba nie je hanba: Povedzte: „Stalo sa, poďme to napraviť spolu.“
• Oceňte úprimnosť: Napríklad: „Som rada, že si mi to povedal. Vieš mi povedať čokoľvek.“
• Pýtajte sa na pocity: „Bál si sa, že sa nahnevám?“
• Buďte oporou: „To muselo byť pre teba nepríjemné. Som tu, aby som ti s tým pomohla.“
• Buďte vzorom: Keď si priznáte vlastnú chybu, učíte dieťa úprimnosti v praxi.

Výchova, ktorá je založená na prijatí a dôvere, prináša dlhodobé ovocie. Deti, ktoré sa učia, že pravda je bezpečná, majú v dospelosti väčšiu schopnosť otvoriť sa vo vzťahoch, čestne komunikovať a budovať zdravé partnerstvá. Naopak, ak sa dieťa naučí, že pravda je nebezpečná, môže si tento model preniesť aj do budúcnosti.

Deti neklamú preto, že by boli zlé. Klamú preto, že sa necítia v bezpečí povedať pravdu. Každé klamstvo je vlastne volaním po prijatí a uistení: „Neopustíš ma, keď uvidíš moje zlyhanie?“ Ako rodičia teda nemusíte hľadať spôsoby, ako dieťa klamstvám odnaučiť, ale ako mu ukázať, že pravda nikdy nie je dôvod na stratu lásky.

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos