Určite ešte máte v pamäti obdobie súvisiace s koronavírusom, kedy v priebehu niekoľkých dní zostali takmer všetci doma. Žiaci nechodili do školy, tie mladšie do škôlky, rodičia boli doma na home office, prípadne na OČR-ke.
Čas vzájomnej blízkosti, oddychu, spoločnej prípravy raňajok či obeda, večer pri spoločenských hrách, či voľnočasové aktivity na čerstvom vzduchu len v kruhu členov domácnosti. Lenže tento čas sa postupne mohol zmeniť na hádky, averziu a negatívne emócie v rôznych podobách. Jedným z dôvodov mohla byť ponorková choroba.
Pozri aj: MINGLES – spolu, ale zároveň sama. Týka sa to aj vás?
Pôvod vzniku názvu ponorková choroba?
Ponorková choroba alebo skrátene ponorka je laické pomenovanie situácií v rodine, v zamestnaní či inej sociálnej skupine odvodené zo situácií na jadrových ponorkách, kedy pri určitej dobe izolácie od spoločnosti dochádzalo medzi námorníkmi k zvýšenému napätiu. Dôvodom bol nedostatok súkromia a psychická únava.
V anglicky hovoriacich krajinách ponorkovú chorobu nazývajú aj chatovou či kajutovou horúčkou – cabin fever. Názov vychádza zo skúsenosti aljašských polárnikov či zlatokopov, ktorí museli v prípade nepriaznivého počasia tráviť dlhé dni v zruboch.
Neprehliadni: Jód v ľudskom tele – koľko ho treba a kedy dokáže napáchať škody?
Psychologické prejavy ponorky
Dlhodobé spolužitie v uzavretom priestore bez toho, aby sme sa mohli stretnúť s členmi našej širšej rodiny, priateľmi či kolegami môže vyvolať neznášanlivosť voči druhej osobe.
Psychologické teórie, ktoré sa zaoberajú ponorkovou chorobou ju charakterizujú ako „narastajúci stav napätia a neznášanlivosti“ medzi ľuďmi, ktorí sú v úzkom kontakte. Ďalšou charakteristikou ponorky je zmena subjektívneho vnímania inej osoby alebo osôb.
Medzi prejavy neznášanlivosti patrí vytváranie dusnej atmosféry, hnev a hádky v dôsledku toho, že vás začnú rozčuľovať slová či situácie, ktorým ste sa v minulosti smiali, či brali ich s nadhľadom.
Ľudia zasiahnutí ponorkou začínajú cítiť úzkosti, prejavuje sa u nich depresia. V extrémnych prípadoch dochádza k šikanovaniu a týraniu.
Prvá pomoc
Český terapeut Ján Vojta vysvetľuje, že prvou pomocou, ktorá vám pri ponorke pomôže, je vedomie toho, že za vaše emócie, ktoré sú určitou chemickou reakciou tela, môže vaše myslenie a vnímanie určitej situácie.
„Takže pokiaľ ma môj partner niečím irituje, značne pomáha si povedať, že oni sú „len" takzvaní spúšťači môjho mentálneho procesu, ktorý vyvolá moje emócie, ale za moje emócie si môžem v podstate len ja sama. Pomáha to v tom, že ich nebudem viniť za to, že mi „nejako" je. Čo môže byť a je najväčšou príčinou ponorkovej choroby,“ dodáva Vojta.
Psychológ Ján Kulhánek odporúča „liečiť“ ponorku jednoduchých spôsobom, avšak v niektorých prípadoch priam nepredstaviteľne ťažkým. Je ním komunikácia. Komunikácia, ktorá je otvorená aj v súvislosti s tým, čo nám vadí. Nesmie však byť vzťahovačná.
Psychologička Erika Tkáčová radí, aby ste pri komunikácii nevybuchli. Skôr emócie rozdýchať, upokojiť sa a snažiť sa otvorene komunikovať. Aj keď je to niekedy ťažké, nevracajte sa do minulosti, neriešte staré resty a rany.
V niektorých prípadoch ale pomôže aj nekomunikovať, pretože aj nekomunikácia je spôsobom komunikácie.
Pozri aj: Blíži sa čas dovoleniek. Dajte si pozor na DRINK SPIKING!
Ponorka v manželstve
Ponorková choroba medzi manželmi sa najčastejšie prejavuje, paradoxne, v situáciách, kedy by nám malo byť spolu najlepšie. Je to čas oddychu počas sviatkov Vianoc, Veľkej noci či počas rodinnej dovolenky.
V čase, na ktorý sa mnohokrát veľmi tešíte, sa objaví podráždenosť, nervozita, nevraživosť, bezdôvodné slovné útoky, konflikty, hádky či ignorovanie partnera.
Pri objavení sa uvedených stavov je dobré si, okrem rád terapeuta Vojtu, tiež uvedomiť, že ide o problém, ktorý majú mnohé manželské páry a je možné ho odstrániť.
V manželstve obzvlášť platí dbať na preventívne „opatrenia“. A tak si doprajte čas bez seba, kedy strávite obaja s kamarátmi či kamarátkami alebo rodičmi. Jednoducho obaja si prevetráte hlavu v odlišnom prostredí.
Následne môžete stráviť spoločný čas pri činnosti, ktorú obaja radi robíte. Ak máte radi hory – vyberte sa na túru, ak kultúru – choďte do kina, divadla či na výstavu. Ak radi športujete – choďte si zabehať, bicyklovať sa alebo vyskúšať niečo extrémnejšie, ako napríklad rafting či skok z lietadla.
Bude ťa zaujímať: Najkrajšia letná farba na vlasy: Táto sa vraj hodí každej žene
Ponorková choroba na pracovisku
Ponorka sa môže prejaviť aj na pracovisku. V kancelárii či vo výrobnej hale sú zvyčajne s vami počas pracovného týždňa tí istí ľudia. Stačí jedna nevhodná poznámka, jeden zamestnanec, ktorý mal ťažké ráno, a už je oheň na streche.
Ivana Prudičová v súvislosti s ponorkovou chorobou na pracovisku poukázala na zaujímavý výskum. Jeden zo zamestnávateľov, ktorý si pred fenoménom ponorky nezatváral oči, zadal personálnej agentúre vo Viedni úlohu. Jej cieľom bolo dlhodobo a podrobne sledovať dianie na pracovisku s dvanástimi ľuďmi. Následne mali popísať a pripadne eliminovať vznik ponorkovej choroby.
Z intenzívneho pozorovania im vyplynulo, že agresiu najčastejšie iniciuje zamestnanec, ktorého kolegovia alebo kolegyne charakterizujú ako láskavého, altruistického, a až do teraz, aj bezkonfliktného. Medzi jeho hlavné rysy patrí ochota pomáhať, pokojná a mierna povaha.
Avšak, dlho potláčané negatívne pocity a snaha sa páčiť všetkým môžu viesť, a častokrát aj vedú, k vzniku násilného správania či až k paranoji. Máte podobnú skúsenosť?
Ponorka medzi priateľmi
Aj vo vzťahoch, ktoré vznikli už v materskej škôlke, sa môže niekedy objaviť ponorková choroba.
Ponorka medzi priateľmi často útočí počas dovolenky pri mori, na chate alebo počas oddychu v kúpeľoch. Ak ešte k tomu máte spoločnú izbu, problémy sa môžu vyostriť.
Izolované prostredie s minimom podnetov, rovnako ako v rodinách, môžu vyvolať negatívne emócie aj medzi dlhodobými priateľmi. Riešenie je opäť komunikácia – bez urážok či vzťahovačnosti.
Neprehliadni: Je vaše dieťa samotár? Pomôžte mu nadviazať priateľstvá